FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO

FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO

V BRATISLAVE

Katedra psychológie

SEMINÁRNA PRÁCA

Zákony geštalt psychológie

2000/2001 Monika Galková
Katarína Potúčková

Tvarová (geštaltická) psychológia, tvarové (geštalt) zákony

Tvarová psychológia (Gestaltpsychologie, z nem. Gestalt = tvar, podoba, celok) je smer, ktorý sa rozvinul ako reakcia proti elementovej psychológii. Tá hľadala v duševných javoch jednoduchšie prvky a duševný život potom vysvetľovala skladbou, zložením týchto jednoduchých javov a prvkov. Na rozdiel od toho tvarová psychológia hlása celostnú koncepciu, podľa ktorej:

celok a časti sa síce navzájom podmieňujú,

ale vždy tak, že celok dominuje nad časťami.

Geštalt psychológiu utvorili vlastne traja psychológovia – priatelia: Max Wertheimer (1880 – 1940), Kurt Koffka (1886 – 1941) a Wolfgang Köhler (1887 – 1967). Stretli sa na berlínskej univerzite a tvoria tzv. Berlínsku školu. Postupne sa do riešenia problémov tvarovej psychológie zapojil E. Rubin, D. Katz, K. Lewin.

Medzi základné pojmy tvarovej psychológie patrí celok (tvar), organizácia, centrovanie, precentrovanie, vnemové pole, vnem.

celok, tvar

pojem , ktorý sa používa na označenie celku, tvaru ako novej kvality, určujúcej vzájomné vzťahy časti a celku; základný výskum v tomto smere urobil Christian F. von Ehrenfels o tzv. kvalitách tvaru; pre kvality tvaru je podľa neho príznačné:

nadsumatívnosť, t. j. melódia nie je len súčtom, súhrnom tónov, z ktorých sa skladá, ale aj kvalitou – tvarom;

transponovateľnosť, t. j. melódia zostáva tou melódiou aj vtedy, keď je transponovaná do akejkoľvek stupnice; zmenili sa síce všetky tóny, t. j. prvky, z ktorých sa melódia skladá, ale samotný celok, čiže melódia ako taká, sa nezmenila; podobne platí, že napr. obrazec, nech je namaľovaný v akejkoľvek veľkosti, farbe, či podobe zostáva tým istým obrazcom; tvary teda nie sú len súčtom prvkov, ale novou kvalitou;

organizácia

rozumie sa ňou členitosť, heterogénnosť, ale najmä usporiadanosť;

je to princíp, proces, podľa ktorého sa usporadúva vnemové pole: tvar, figúra sa odlišuje od homogénneho pozadia;

môže byť:

primárna – jednoduché body alebo čiary na homogénnom pozadí utvárajú už heterogenitu v poli tým, že sa odlišujú od pozadia

sekundárna – vzniká ďalšie členenie primárneho poľa, resp. ak sa spája do obsažnejších útvarov

koordinatívna – ak sa pole rozdelí na rovnaké polia, napr. rovnaké vo veľkosti, farbe, jasnosti

superordinatívna – ak sa v poli utvárajú dve alebo viac polí s rozdielnym stupňom odlišujúcich sa znakov

centrovanie

prechod od koordinatívneho celku k superordinatívnemu, čiže od celku na úrovni nižšej k celku na úrovni vyššej; z tohto hľadiska je významné tzv. precentrovanie;

precentrovanie

mení sa pri ňom stupeň vzťahu tým, že presúva ťažisko celku; to znamená, že to, čo bolo pôvodne vnímané ako figúra, stáva sa pozadím a naopak, pozadie je vnímané ako figúra;

Centrovanie a precentrovanie sa často demonštruje na dvojznačných a viacznačných obrazcoch (optických figúrach), ktoré dostanú vždy zmysel na základe toho, kde sa prenesie váha vnímania.

Okolitý svet nepredstavuje len farebné povrchy, ale má vždy určitý tvar. Pri jeho videní ide o celý rad vlastností, napr. farba, hrúbka, dĺžka, resp. veľkosť. Preto pri videní tvarov hovoríme skôr o vnímaní, t. j. o psychickom obraze predmetu ako celku. Všeobecne možno povedať, že práve tak pocit ako aj vnem odrážajú bezprostrednú skúsenosť. Vnem vzniká na základe pocitov, spojený s poznávaním, skúsenosťou a osobnosťou človeka.

Individuálna podmienenosť vnímania

Je pochopiteľné, že vnem je vždy podmienený individuálne, je podmienený myslením a pamäťou, t. j. vedomosťami a minulou skúsenosťou človeka.

Na vnímanie pôsobia:

vrodená vybavenosť organizmu

individuálny spôsob prežívania skutočnosti, podmienený aktiváciou a motiváciou organizmu osobnosti

úroveň myslenia, poznávania, poznatky a vzdelanie, pamäť, atď.

Na každý z týchto faktorov možno uviesť príklady. Každý z nich môže pôsobiť relatívne izolovane, alebo môžu pôsobiť všetky naraz.

Vplyv minulej skúsenosti – zákon skúsenosti

Minulá skúsenosť a vedomosti priamo ovplyvňujú vnímanie. Známe predmety poznáme ľahko, menej známe, menej zvyčajné poznávame ťažšie.

Obr. 1

Deti do určitého veku ešte nevedia z jednotlivých škvŕn utvoriť celý obraz. Nemajú toľko skúseností a nevedia teda veci dotvárať, domýšľať.

Obr. 2

Jastrowova figúra. Ak sa na túto figúru, ktorá sa skladá z kontúr písmena E, pozeráme v zvislej polohe, hneď ju spoznáme. No ak ju obrátime do vodorovnej polohy, je rozpoznateľná ťažšie.

Zákonitosti celku resp. členenia

1. Zákon blízkosti alebo proximity

celok vytvárajú tie časti konfigurácie, ktoré sú blízko seba

Obr. 3

Plot z priečok. Latky vnímame ako tie čiary, ktoré stoja bližšie k sebe.

2. Zákon podobnosti alebo totožnosti

celok vytvárajú zoskupenia rovnakých prvkov (napr. krížiky alebo krúžky)

niekedy sa faktor podobnosti a totožnosti zhrňuje pod súhrnný názov “zákon rovnakosti”

Obr. 4

Malé krúžky vnímame ako veľký kríž a krížiky zas vytvárajú veľký štvorec.

3. Zákon spoločného osudu

celok vytvárajú prvky, ktoré majú spoločný “osud”, napr. smer

Obr. 5

4. Zákon výstižnosti

neúplné a neurčité tvary vnímame ako úplné a určité

Obr. 6

Pri týchto figúrach sa prejavuje tendencia uzatvárať; máme sklon ich vnímať na základe skúsenosti ako kruh a trojuholník.

5. Zákon uzavretosti

celok vytvára to, čo je ohraničené kontúrami

Obr. 7

6. Zákon dobrého pokračovania

schopnosť našich zmyslov vložiť do videného kontúru

Obr. 8

Nedajú sa spomenúť všetky geštalt zákony, nakoľko sa ich počet pohybuje od 6 do 240.

Preto uvádzame šesť základných geštalt zákonov.

Odlišovanie predmetu od pozadia

Odlíšenie predmetu od pozadia je najlepšie vtedy, keď sa predmet svojím charakterom, príp. nápadnosťou sám oddeľuje z prostredia. Na tom sa zakladá princíp reklamy.

Opačný postup, teda znižovanie odlišnosti, sa využíva pri maskovaní.

Obr. 9

Maskovanie štvorca. Na obrázku vpravo maskujú štvorec podobné čiary – z týchto čiar je štvorec veľmi ťažko oddeliteľný. Len čo však zvýšime stupeň odlišnosti, napr. zdôraznením hrúbky čiary, oddelenie je veľmi ľahké – pozri obrázok vľavo.

Dvojznačné obrazce

Medzi predmetom a pozadím je najužší vzťah; to znamená, že čo sa nám zdá predmetom, za iných okolností môže byť pozadím a naopak.

Obr. 10 Figúra kalich – profil Obr. 11 Figúra kačica – zajac

Reverzibilné figúry

Podnet sa nemení a skladajú sa iba z jedného obrazca, a pritom nastávajú zmeny vnímania.

Obr. 12

Neckerova kocka. Kocku môžeme pri istej zameranosti vnímať ako priestorovú, napr. raz sa prelína dopredu, raz dozadu.

V rámci tvarovej psychológie sa

získalo veľa faktov, ktoré sa týkajú základných

vlastností vnímania, myslenia a osobnosti.

Tvarová psychológia je psychologický smer, ktorý zdôrazňuje celistvosť vnímania ako zážitku s vlastnou kvalitou. V duchu princípov geštaltickej teórie prebiehajú v súčasnosti výskumy predovšetkým v USA. Naďalej má rozhodujúci vplyv aj v Nemecku a čiastočne aj vo Francúzsku.

Použitá literatúra:

Košč, M.: Základy psychológie, SPN, Bratislava 1998

Kratina, F.: Úvod do celostní a tvarové psychologie, Brno a Praha 1935

Pardel, T. – Boroš, J.: Základy všeobecnej psychológie, SPN, Bratislava 1975

Linhart, J. a kolektiv: Základy obecné psychologie, Státní pedagogické nakladatelství,

Praha 1987