Úvod

Bolesť

Bolesť ako komplexná skúsenosť pozostáva z fyziologickej a zároveň afektívnej (emocionálnej) odpovede na škodlivý podnet. Bolesť možno chápať ako varujúci mechanizmus pred poškodením, ale je i sprievodným javom tohto poškodenia, zranenia. Vzhľadom na jej afektívny komponent je subjektívna ťažko merateľná. Hoci sa neuroanatomické základy vnímania bolesti vyvíjajú počas vnútromaternicového vývinu jedinca, konkrétna forma odpovede na škodlivý podnet, je ovplyvnená sociálnym, kultúrnym, psychologickým, kognitívnym a dedičným faktorom, závisí aj od minulej skúsenosti či od očakávania. Toto spôsobuje vysokú variabilitu tolerancie bolesti medzi ľuďmi. Napríklad atléti sú schopní ignorovať bolesť počas športovej aktivity veľkého významu a známe sú aj drastické náboženské praktiky, ktoré sú jedinci ochotní podstúpiť. Zaujímavé je, že počas ich predvádzania nie sú na nich viditeľné známky bolesti.

Rozlišujeme akútnu a chronickú bolesť. Akútna bolesť je vyvolaná zranením. Stráca sa už počas hojenia rany. Bezprostredne po zranení cítime fázickú bolesť- je krátkodobá, spočiatku veľmi prudká, ale jej intenzita sa rýchlo zmierňuje .Po nej nastupuje tonická bolesť, pretrvávajúca dlhšie. Chronická bolesť je dlhotrvajúca, ťažko lokalizovateľná a liečiteľná. Psychologický model chronickej bolesti vypracovali Knotek a Knotková. Vyplýva z neho dôležitosť afektívnych, kognitívnych komponentov zážitku bolesti. Model zahrňuje sedem sekcesívnych subsystémov: percepčné pole, nocicepčné procesy, zážitok bolesti, kognitívne spracovanie, afektívno- motivačné procesy, reakcie a správanie, reakcia a správanie druhých. Subsystémy sú spojené doprednými väzbami z n-tého a n+1 subsystému. Tento model, presnejšie jeho modifikáciu, popíšeme bližšie v časti o psychogénnej bolesti (schéma 1).

Fyziológia bolesti

Od voľných nervových zakončení vedú aferentné nervové dráhy do miechy a mozgu Rozlišujeme dva typy, ktoré korešpondujú s vnímaním fázickej a tonickej bolesti. A delta vlákna prenášajú elektrické impulzy rýchlejšie, sú myelizované a aktivujú ich tepelné a mechanické podnety. Pravdepodobne súvisia s fázickou bolesťou. C vlákna nie sú myelizované a zodpovedajú za tonickú bolesť.

Teória “brány”

Teória “brány” alebo “vstupu” bola vypracovaná Melzackom a Wallom. Podľa nich vnímanie bolesti možno ovplyvniť cez zostupné dráhy z mozgu do miechy, kde s a nachádza “kontrolná brána” (pozri obr. č. 1). Touto bránou je substantia gelatinosa. A delta a C vlákna majú spojenie so substantiou gelatinosa a zároveň s T neurónmi, ktoré vysielajú informácie do mozgu. A delta vlákna majú aj priame spojenie s mozgom. A delta aj C vlákna aktivujú T neuróny. Substantia gelatinosa je inhibovaná C vláknami a aktivovaná A delta vláknami. V prípade jej aktivácie dochádza k inhibícii T neurónov. Normálny podnet, napr. dotyk, stimuluje A delta vlákna, ktoré majú nižší absolútny prah. Následne dôjde k aktivácii substantia gelatinosa, čo spôsobí inhibíciu T neurónov, a preto nebude vnímaná bolesť. Škodlivý podnet naopak aktivuje C vlákna, tie aktivujú T neuróny a dôjde k vnímaniu bolesti. “Bránu” teda otvárajú C vlákna a podľa Melzacka a Walla je vnímanie bolesti výsledkom otvorenej “brány”. Podľa nich môže byť brána uzavretá aj zostupnými dráhami z mozgu a z toho vyplýva, že percepcia bolesti môže byť ovplyvnená emóciami, sugesciou, kognitívnym spracovaním bolesti a i. Tu sa otvára veľké pole pôsobnosti pre rôzne druhy psychologického ovplyvnenia bolesti- o nich sa zmieňujeme v inej časti práce. Za ukazovateľa úrovne vnútorného nastavenia psychického aparátu pre percepciu nocicepčných podnetov sa považuje dolný prah bolesti (pozri nižšie).

Prah bolesti a adaptácia

Dolný prah bolesti možno charakterizovať ako najnižší možný podnet, ktorý vyvolá pocit bolesti. Je potrebné zdôrazniť, že jeho hodnota sa mení tak ako sa menia podmienky organizmu a závisí od mnohých faktorov ako sme spomínali vyššie. Veľký pokrok v štandardizácii podmienok pre meranie prahu bolesti urobili Hardy, Wolff a Goodell. Použili dolorimeter- zariadenie, ktoré vysiela lúč svetla, ktorého intenzitu je možné určiť. Intenzívny lúč svetla pôsobí na začiernenú plochu pokožky a pri istej intenzite spôsobuje popáleninu- bolesť. Ukázalo sa, že hodnota prahu je stabilná, kým sú stabilné podmienky. Neurologické, farmakologické alebo psychologické zmeny u jedinca mali vplyv na jeho hodnotu.

Hardy, Wolff a Goodell merali i diferenčný prah bolesti za použitia zariadenia podobného dolorietru. Pretože pri tomto výskume bol pôsobiaci podnet nad prahom bolesti, bolo ťažké nájsť dobrovoľníkov. Preto sa jeho autori rozhodli byť zároveň experimentátormi i pozorovanými objektmi. Experimenty ukázali, že sme citliví na zmeny intenzity bolesti. Weberova konštanta je v podstate stála, značne sa zvyšuje iba pri vysokých intenzitách bolestivého podnetu.

Prah bolesti a teória detekcie signálov:

Prvé experimenty, ktoré viedli k vytvoreniu teórie detekcie signálov (ďalej TDS) , využívali optické a akustické podnety. Na bolesť bola TDS aplikovaná neskôr vzhľadom na isté problémy prahu bolesti. Bolesť často začína po predchádzajúcom zážitkovom pásme tam, kde ostatné percepčné kvality končia. Vo fyziologicky a psychologicky bežnom pásme intenzity stimulácie a za normálneho stavu organizmu vykazuje senzorická reakcia adekvátnu, podnetu zodpovedajúcu kvalitu. Pri zvýšení intenzity stimulácie dochádza k prechodnému pásmu, napr. bolestivému tlaku, k pálivej bolesti atď. Tu je práve dôležité rozhodnutie a nastavenie jednotlivca pre detekciu bolesti (čo je vyššie spomenutým problémom).Sú časté aj tzv. falošné poplachy, kedy dochádza k zážitku bolesti i bez nocicepčného podnetu (pozri nižšie)- ide o psychogénnu bolesť. Tu je dôležité rozlíšenie hranice medzi pôvodným, už detekovaným signálom a bolesťou. Rieši sa problém, či ide o vyšší stupeň už detekovanej kvality, alebo o nižší stupeň novej kvality- bolesti.

Dallenbach dokázal, že bolesť spôsobená ihlami, teplom a chladom sa adaptuje. Celkove možno povedať, že k adaptácii dochádza pri nižších intenzitách podnetu, pri veľmi bolestivých nie.

Psychogénna bolesť

Psychogénna bolesť (ďalej PB) vzniká psychologickým mechanizmom, t.j. psychickou transformáciou nebolestivých somatosenzorických kvalít, afektov- kognitívnych komplexov. Podstatné je, že vzniká bez účasti fyziologického mechanizmu bolesti. Experimentálny model PB predstavuje napríklad bolesť navodenú hypnotickou sugesciou. PB vyhovuje štandardnej definícii. Nocicepčnej bolesti ako hypoteticky čistej informácii možno v termínoch teórie detekcie priradiť 1, PB ako úplnému šumu 0.

PB imituje pocity, ktoré sú príznačné pre nejaký, často málo pravdepodobný somatopatologický stav. Obyčajne sa vyskytuje s hypochondrickým zameraním. Vyskytuje sa u pacientov so skresľujúcim kognitívnym spracovaním zdravia, so “súkromnými teóriami zdravia a bolesti”, ktoré sú ťažko vyvrátiteľné, s naučeným bolestivým správaním. PB pripomína nejaké somatické ochorenie, ale nie je možné ju plne postihnúť v termínoch tohto ochorenia, priamym efektom drogy alebo psychickou poruchou. Mechanizmus jej vzniku spracovali Knotek s Knotková (schéma č.1). Zo schémy vyplýva väzba zážitku bolesti na afekty, motivačnú zložku a kognitívne procesy.

Vnemy fylogeneticky starších receptorov, napr. nízkoprahových mechanoreceptorov, termoreceptorov, čuchových buniek a nociceptorov sú chudobnejšie na množstvo prevádzanej informácie, na rozdiel od ontogeneticky mladších zmyslov, ako sluch a zrak, ktoré prevádzajú veľké množstvo informácií. U PB sú rozhodujúce práve tieto komplexné informačné vstupy. Podieľajú sa na nich predchádzajúce skúsenosti, ktoré spolupôsobia s očakávaním. Možno predpokladať, že takto pôsobí deformujúci výklad situačných komplexov, napr.: “Všetky ženy v našej rodine trpeli po pôrode bolesťami hlavy”. Boli dokázané prebrané vzorce bolesti v rámci rodiny, reprodukovanie bolesti rodičov deťmi.

Pretože PB je generovaná vyššími psychickými procesmi, ustupuje po psychoterapii alebo po psychofarmakách (anxiolytikách, antidepresívach), ak ustúpi po analgetiku alebo anestetickej blokáde, nešlo o PB.

Psychologické metódy tlmenia bolesti

Vnímanie bolesti je individuálne rozdielne. Ovplyvňujú ho minulé zážitky, kultúrne postoje, genetický základ, rodové charakteristiky, ďalej psychologické premenné- kognitívne hodnotenie, kauzálne zdôvodnenie bolesti, jej kontrola (interná, externá), samotná osobnosť, momentálny psychický stav jednotlivca ( depresia a strach znižujú oba typy prahov bolesti-pozri nižšie, strach a vzrušenie, ako aj pocity emocionálnej úľavy, môžu bolesť dočasne zredukovať), ale taktiež aj historická epocha- napr. grécka filozofia pokladala bolesť za životné zlo, ktorému sa treba brániť rozumovo vedenou duševnou technikou. Stredovek ovplyvnený kresťanstvom pokladal znášanie bolesti za príkaz poslušnosti, dokonca za zásluhu.

Bod, v ktorom začína byť pôsobiaci stimul bolestivý sa nazýva prah bolesti. V rôznych skupinách ľudí sa veľmi neodlišuje. Avšak prah tolerancie bolesti ( bod, v ktorom začína byť bolesť neznesiteľná ), je u rôznych typov veľmi rozdielny a tu sa výraznejšie uplatňujú hore uvedené vplyvy na vnímanie bolesti. (Český chirurg A.Jirásek operoval v r. 1912-13 čiernohorských vojakov. Tí odmietali akúkoľvek formu znecitlivenia , a pritom bolesť pri zákroku nedali najavo).

Proces vnímania bolesti zahrňuje zložku algognostickú (percepčne-lokalizačnú) a algothymickú (psychicky- emocionálnu)- pozri nižšie, ktorá spôsobuje vlastné utrpenie pacienta. Psychologická pomoc pacientovi na prekonanie bolestivých stavov môže zredukovať strach, v dôsledku čoho si zníženie bolesti vyžaduje menej medikamentov, a tým následne menšiu toxickú záťaž pre organizmus, nulové riziko potreby zvyšovania dávok liečiv pre dosiahnutie požadovanej úľavy, či neprítomnosť rôznych vedľajších efektov po užívaní liekov. Tieto dôvody umožňujú postúpiť pacientom dlhodobejšiu terapiu ako pri medikamentóznej liečbe. Pri neznesiteľnej bolesti sa používajú na analgézu narkotiká (niekedy v kombinácii s hypnózou), umelo navodené stavy bezvedomia (s alebo bez chloroformu). Akútna bolesť je odstrániteľná najľahšie, avšak chronická môže pretrvávať dlhé roky, a byť sprevádzaná beznádejou a strachom. Je definovaná ako bolesť pretrvávajúca minimálne šesť mesiacov. Neustále ťažkosti môžu viesť k sekundárnym psychologickým komplikáciám, pri ktorých sa často vyskytujú hypochondria a depresie, poruchy spánku, strata chuti do jedla, a pocity bezmocnosti.. V protiklade k týmto negatívam, správanie spojené s bolesťou ( zvýšená pozornosť smerom k pacientovi, sympatia, a ďalšie typy podpory z okolia) sa často u postihnutého stane zvykom- stereotypom, prehlbujúcim a predlžujúcim pocit bolesti. V dôsledku ambivalentného, výnimočne pozitívneho, prežívania bolesti niekedy sám pacient stráca motiváciu liečby. Preto je nutné rozlišovať bolesť ako dôsledok pretrvávajúco pôsobiaceho škodlivého stimulu, a bolesť naučenú. Nie vždy je bolesť spojená s telesným poškodením. V psychiatrickej  praxi sa vyskytujú prípady, kedy sťažnosti pacienta na pretrvávajúce bolesti, ich bujné opisy a ich nedostatočná lokalizácia (v dôsledku absencie skutočných fyziologických príčin)sú len maskou depresie, príp. psychózy.

1. Tradičné metódy- farmakologické, neurochirurgické, elektrostimulačné, blokády centripetálnych nervov- Keďže s témou práce súvisia len veľmi okrajovo, bližšie sa nimi zaoberať nebudeme
2. Nové metódy (v západnej medicíne):

Najpopulárnejšie na zmiernenie bolesti sú dnes čoraz viac psychologické metodiky (i keď je ich účinnosť limitovaná v najbolestivejších prípadoch ). Psychologické prístupy sú vhodné najmä pre moduláciu algothymickej zložky vnímania bolesti. Ide o tieto techniky/ prístupy:

1. Modulácia dolného prahu a tolerancie bolesti
2. Placebo efekt
3. Sugescia a hypnóza
4. Relaxácia
5. Biologická spätná väzba (“biofeedback”)
6. Kognitívne behaviorálne metódy
7. Psychoterapeutický vzťah ako terapeutický faktor

V nasledujúcich riadkoch sa budeme zaoberať väčšinou z nich.

Metóda biologickej spätnej väzby

Biologická spätná väzba (Biofeeedback) je doplnkovou liečebnou metódou, v ktorej sú ľudia cvičení zlepšovať svoje zdravie používaním signálov ich vlastného tela (organizmu). Je akýmsi pripomenutím dôležitosti vplyvu pocitov, správania a myšlienok na telesné zdravie. Samotný pojem biofeedback vznikol v 60-tych rokoch pre opis laboratórnych postupov pre meranie mozgovej aktivity, krvného tlaku, tepu, a ďalších telesných funkcií, ktoré nie sú vedome ovládateľné. Výskum ukázal, že táto metóda môže pomôcť aj pri odstraňovaní bolestivých stavov. Používa sa špecialistami z rôznych oblastí vrátane psychológov (učenie relaxovať)a fyzioterapeutov (uvoľňovanie paralyzovaných svalov). V súčasnosti sa cez biolog. spätnú väzbu skúma, akú mieru vedomej kontroly fungovania organizmu sme schopní získať.

• bolesti hlavy-migréna, veľa iných typov bolesti
• poruchy tráviaceho systému
• vysoký/ nízky krvný tlak
• srdcovej arytmie
• Ryanaudovej choroby (choroba obehového systému zapríčiňujúca studené ruky)
• epilepsie
• paralýzy a iných motorických porúch

Ako vlastne biologická spätná väzba pracuje?

V praktickom živote sa táto metóda spätnej väzby, resp. spätného signálu uplatňuje napr. pri stúpení na váhu a meraní teploty tela. Používa sa pri už spomenutej liečbe paralyzovaných a kŕčových svalov. Pacient tu sleduje monitor prístroja, zaznamenávajúceho aktivitu v postihnutom svale. Tak má možnosť presvedčiť sa, že časti jeho postihnutých končatín sú schopné aktivity a pôsobí to naňho ako psychické povzbudenie pre budúcu rehabilitáciu.

Lamazova technika zvládania pôrodných bolestí

Posledný krok je vizuálna koncentrácia na jasne viditeľný objekt počas celej doby.

Nacvičujte toto správanie (kroky) niekoľko minút, pokiaľ si nebudete istí svojou schopnosťou vykonávať ich intenzívne niekoľko minút vkuse. Potom požiadajte priateľa o vzostupné zosilňovanie bolestivého podnetu –robenie “ohníka”, zatiaľ čo sa vy držíte hore uvedených krokov. Výsledkom je vôbec, alebo oveľa menej pociťovaná intenzita bolesti. Tisíce matiek potvrdili efektívnosť tejto metódy pri zvládaní pôrodnej bolesti a rozrušenia z pôrodu.

Akupunktúra

Akupunktúra je liečebnou metódou, ktorá vznikla v starovekej Číne s 2500 ročnou tradíciou. Vychádza z viery taoizmu, hovoriacej o dvoch životodarných silách yin (duch) a yang (krv), indukujúcich spolu životnú energiu, nazvanú ch´i (qi). Preteká telom cez dráhy- kanály (meridiány), zmapovanými pred tisícmi rokov. Podľa tejto teórie (viery) existuje 14 hlavných dráh- oblastí tela, označovaných podľa dôležitých orgánov (obr. č. 2). Zdravie človeka je podmienené rovnováhou (equilibriom) životnej energie v nich, v opačnom prípade dochádza ku vzniku ochorenia. Úlohou akupunktúry je prinavrátiť ch´i späť do stavu rovnováhy. Praktizuje sa zavedením tenkých ihiel cez kožu, niekedy pár centimetrov do tela, v špecifických bodoch- tradične sa ich uvádza 361, pozdĺž meridiánov a následným otáčaním, krúžením alebo púšťaním slabého elektrického prúdu cez ne. Podľa pôvodnej predstavy sú naviac tieto body ovplyvnené denným časom, počasím a ďalšími vplyvmi. Väčšina účinných bodov leží v blízkosti postihnutého miesta, avšak akupunktúra ovplyvňuje aj vzdialené , naoko nesúvisiace zóny s miestom aplikácie. Napriek dĺžke obdobia používania akupunktúry, ako aj proklamovaných úspechov pri rôznych typoch ťažkostí, sa k nej dodnes stavajú mnohí lekári v západnom svete skepticky a uprednostňujú používanie klasických medikamentov. Najnovšie výskumy však potvrdili oprávnenosť argumentov za jej používanie. Viedli napr. k poznaniu, že akupunktúra aktivuje endorfíny- prirodzené tíšiče bolesti. Veda však dodnes nepozná faktory určujúce aktiváciu endorfínového systému, teda aj príčiny uvoľňovania opiátov do CNS, podieľajúcich sa na vnímaní bolesti. Jedným z efektov akupunktúry ja aj eliminácia bolesti počas elektrickej stimulácie zubu. Môže sa odvrátiť naloxonom, látkou blokujúcou efekt tlmenia bolesti endorfínmi a inými substanciami na báze opiátov. V štúdiách zaoberajúcimi sa výskumov efektov akupunktúry nie je pri ľuďoch možné uskutočniť prevedenie tzv. placebo efektu- najmä nie metódou obojstrannej nevedomosti o podávanej látke zo str. pacienta, ako i lekára. To ju oproti klasickým liekom do istej miery vo vede znevýhodňuje.Vyššie spomenutá naloxonom odvrátiteľná analgézia je však overená aj na opiciach a potkanoch, kt. nemajú o teórii placebo efektu ani poňatia.

1. 100% účinok- pooperačná bolesť zapríčinená nauzeou po zubárskom zákroku a vracaním po chemtoerapii a anestézii.... postoperative pain from dental surgery nausea and vomitting from chemotherapy and anesthesia
2. Pravdepodobný účinok- migrény, artritída, menštruačné kŕče, bolesti dolnej časti chrbta, tenisový lakeť
3. Neistý účinok- rehabilitácia po mŕtvici, astma, posilnenie imunitného systému

Hypnóza a sugescia

Niektorí odborníci v medicíne sú presvedčení, že každý chorobný proces je v jadre psychogenetického pôvodu, pričom už aj bez tohto presvedčenia je zrejmý široký záber možností hypnotických sugescií v rôznych štádiách hypnózy na človeka. Medicínske využitie hypnózy začína pri sugestívnom odbúravaní nadmerného sústredenia na bolesť, cez uvoľnenie sťahov a kŕčov, zmiernenie bolesti pri pôrode, až po sugestívne vyvolanie absolútnej anestézie. Tá je schopná vyvolať rovnaké znecitlivenie, aké možno inak dosiahnuť iba leukotómiou (prerušenie spojenia bielej mozgovej hmoty medzi prefrontálnym lalokom a ostatným mozgom, ktoré je prísne indikované okrem iného na odstránenie najťažších bolestí.) Takto predtihuje aj účinok najsilnejších narkotík. Odlišuje sa od nich absenciou stavu “opice” po narkóze a neprítomnosti toxickej záťaže organizmu. Narkóza prevedená bez chemonarkotík, ale čisto pomocou hypnózy, sa nazýva narkoidná hypnóza. Praktizuje sa len v špeciálnych prípadoch a prísne indikovane, keďže hrozí, i keď len malé, nebezpečenstvo prerušeniu stavu hypnózy počas zákroku. Počas samotného zákroku sa tomuto dá predchádzať sugesciami so žiadnym priamym vzťahom k zákroku, aby sa pozornosť pacienta neupriamila na dianie. Po operácii sa sugescia anestézie nemusia zrušiť, aby sa oslabili pooperačné bolesti, pretože ich účinok sa samovoľne oslabuje.

Aj pôrod, aj keď je prirodzeným procesom, je obávanou situáciou, v ktorej sa často zvyšuje sugestibilita osoby. Generácie trvajúce negatívne sugescie vo výchove, z okolia, z médií atď. viedli k vytvoreniu a posilňovaniu engramu, že ide o mimoriadne bolestivý proces. Neprítomnosť toxicity liekov v materskom organizme je pre hypnózu z dôvodu menšej pravdepodobnosti poškodenia dieťaťa pozitívum. Napriek možnosti využiť hypnózu pre potlačenie bolesti väčšinou postačia upokojujúce cvičenia a Lamazova technika (pozri vyššie). Pri autogénnom tréningu je potrebné do centra pozornosti zaviesť hlavne radostné očakávanie dieťaťa.

Kognitívne behaviorálne metódy

Kognitívny prístup sa zameriava na analýzu a ovplyvnenie poznávacích a interpretačných schém správania pacienta, vyhodnocuje tie najdôležitejšie pre vnímanie bolesti a snaží sa ich uviesť na pravú mieru. Najčastejším prípadom chybných interpretačných schém môžu byť napríklad rady od blízkych známych – neodborníkov v medicíne, ktorí vytrhnutím príznaku choroby z kontextu vzbudzujú paniku, čo môže výrazne sťažiť neskoršiu liečbu. Pre úspešné posúdenie kognitívnych máp pacienta je dôležitá kvalitne prevedená a vyhodnotená anamnéza a doplnenie vedomostí o pacientovom osobnom probléme a o teórii bolesti. Ďalším krokom je nájdenie zmysluplného vyťaženia pacienta mimo jeho choroby, ktorým sa zamedzí celkovému ovládnutiu psychiky bolesťou. Posledným krokom je navodenie a stimulácia provitálnych, čiže pozitívnych životných postojov. Zmenou správania pacienta by sa mal zmeniť aj spôsob vnímania a interpretácie okolia.

Po väčšinu doby je pre pacienta jediným objektom schopným empatie, pochopenia, duševnej podpory, rozhovoru, utešenia a vypočutia problémov zdravotnícky personál a lekár, ktorý nemôže vystačiť len s medikamentóznou liečbou, ale rovnakou mierou ovplyvňuje možnosť uzdravenia pacienta prácou s jeho psychikou.

Relaxácia a riadená imaginácia

Základom riadenej imaginácie je proces, pri ktorom si daný človek v duchu vytvorí obraz požadovaných udalostí- a tak si jasne uvedomí, čo chce, aby sa prihodilo. A pretože si daný obraz stále opakuje, skoro v sebe vytvorí očakávanie, že k tejto udalosti skutočne dôjde. Vďaka tomu sa potom začne správať v súlade s očakávaným výsledkom, a tým ho v skutočnosti pomôže uskutočniť. Tieto cvičenia je možné uskutočniť tzv. technikou psychoterapeutických cvičení vyššieho stupňa v stave meditatívneho ponoru, či ľahšom štádiu hypnózy. Pri práci s pacientmi trpiacimi bolesťou sa používajú tri techniky mentálnej imaginácie: vizualizácia liečivých schopností tela, komunikácia s bolesťou a vizualizácia bolesti.

Záver

V živote sme zažili množstvo situácii, v ktorých sme prežívali a boli nútení potlačiť bolesť. V súčasnosti sa bolesť vníma ľuďmi takmer vždy negatívne , čo má za následok trend jej potláčania liekmi. Osobne si myslíme, že bolesť je po určitú hranicu normálny jav sprevádzajúci nás v živote na každom kroku. Používanie nami uvedených metód jej potláčania Slovensku je v niektorých prípadoch ešte vždy zriedkavé. Naopak , iné uplatňujeme denne bez nášho vedomia. My osobne nemáme skúsenosti so všetkými opísanými cestami zvládania bolesti. Avšak spoliehame sa na zážitky iných ľudí v našom okolí a literatúru, z ktorej sme čerpali informácie.

Zoznam použitej literatúry

1) S. Coren, C. Porac, L. Ward: Sensation and Perception, Academic Press, 1979

2)A. Bernstein, Douglas: Essentials of psychology

4) O.C. Simonton, J. L. Creighton: Návrat ke zdraví, vyd. Radost

5)kolektív autorov: Zdravoveda, vyd. Osveta , 1989

6)Československá psychologie 5/94- kpt. Klinické aspekty bolesti

1/99- kpt. Bolest jako klamná informace

www.psychotherapy. com/bio. html

www.pain. Britannica.com

www.psy.av.dk/bobby/pcq.htm